Ivan L. vyhral na Európskom súde pre ľudské práva spor so Slovenskou republikou. Súd uznal jeho sťažnosti v súvislosti s jeho nezákonnou väzbou v prípade zavlečenia Michala Kováča ml. do cudziny. Koniec agentúrnej správy, začiatok mojej subjektívnej úvahy.
Všetkým nám, ktorým sme v tom čase "po únose" ako tak sledovali vývoj udalostí, mali dve oči, dve uši, aspoň trojciferné IQ a neboli sme nakazení vírusom HZDS-positiv, bolo viac menej jasné, že Ivan v tom má prsty.
Lenže jedna vec je mať v niečom jasno, druhá mať o niečom dôkazy. A tie - povedzme - neboli. Ale nebol by to Lenon, ktorý by nám blúdiacim ovečkám v núdzi nepomohol. Svojou amnestiou nám jasne ukázal svetlo na konci tunela.
No a čuduj sa svete, tento jediný priamy dôkaz Ivanovej angažovanosti v tejto kauze teraz Európskemu súdu poslúžil ako zámienka na výrok, že chudák Ivan bol perzekuovaný nezákonne a boli porušené jeho občianske práva. Agentúrna správa ešte dodáva, že súd neskúmal jeho vinu či nevinu. Ešte to tak, aby súd niečo takéto prízemné skúmal.
Dobre teda. Zákony sú nad morálkou. Rozumiem. Vymalováno. Nediskutujem.
Prečo bol ale potom na smrť odsúdený napríklad Adolf Eichman? Samozrejme, architektovať Konečné riešenie je vysoko nemorálny čin. Ale čo s tým má morálka? "Chudák" Ady predsa všetko robil v zmysle platnej legislatívy Tretej ríše? Všetko to bolo podľa zákona! Uznávam síce, že ho na smrť odsúdil vysoko zaujatý izraelský tribunál. Europský súd by sa ale aspoň mohol pokúsiť očistiť in memoriam jeho meno. Samozrejme - ako v prípade Ivana - bez skúmania viny či neviny.
No nemám pravdu, pán doktor Hlubočan?