Manifest 2042 - Politický systém

Autor: Peter Maroncik | 4.8.2014 o 16:38 | (upravené 5.8.2014 o 16:08) Karma článku: 3,15 | Prečítané:  487x

Už Winston Churchill mal pochybnosti o demokracii ako o najvhodnejšom politickom systéme. Jeho zmienka o tom, že demokracia je najhorší spôsob vlády, s výnimkou všetkých ostatných spôsobov, ktoré sme už vyskúšali, nestráca na platnosti. Ako sám glosoval, najlepším argumentom proti demokracii je päť minútový rozhovor s priemerným voličom.

Demokracia mala svoje nezastupiteľné miesto v dejinách západnej civilizácie. Bezpochyby bola jedným z pilierov, na ktorých stál prudký rozvoj našej spoločnosti. Je to však v jej súčasnom formáte skutočne ten najvhodnejší politický systém v možnom blížiacom sa strete civilizácií?

Politická scéna začína byť príliš fragmentovaná, vlády stoja na krehkých koalíciách, rozhodovanie je ťažkopádne z dôvodov zabezpečenia dostatočného konsenzu všetkých zúčastnených strán.

Neustále prihliadanie na stále narastajúce individuálne práva i  pseudo-práva všetkých živých i neživých organizmov nad záujmy potrieb spoločnosti, ako aj stále sa posúvajúca hranica politickej korektnosti začínajú niekedy dosahovať až tragikomických rozmerov.

Väčšina štátov západného sveta je hlboko zadlžená, pričom najvýznamnejšiu časť výdajov štátneho rozpočtu tvoria mandatórne náklady na výplaty dôchodkov. Niekde na špici výdajov budú aj náklady na zdravotný systém a sociálne dávky. Pritom bojaschopnú a silnú armádu už snáď v Európe nemá žiaden štát. Aká je asi perspektíva ďalšieho vývoja pri starnúcej populácii a narastajúcom podiele „domestikovaných“ prisťahovalcov odkázaných na sociálne dávky?

Samozrejme, že tento elektorát bude voliť prevažne politické strany, ktoré budú sľubovať vyššie dôchodky a dávky, prípadne aspoň nebudú strašiť s ich znižovaním. No a táto voličská základňa bude, aj vzhľadom na predlžujúci sa vek a neutíchajúci príliv a populačnú explóziu imigrantov, neustále narastať až do momentu, keď štáty začnú postupne finančne krachovať.

Aj preto si myslím, že pokiaľ ešte stále uvažujeme o určitej forme zastupiteľskej demokracie ako o jedinom akceptovateľnom politickom systéme, je potrebné zamyslieť sa nad tým, či je skutočne vhodné a prospešné, aby mal každý voličský hlas rovnakú váhu a aby jediným predpokladom k právu voliť, bolo, okrem štátnej príslušnosti, len dosiahnutie určitej hranice veku.

Je správne, že človek, čo za celý život na daniach neodviedol ani cent má rovnaký hlas ako pracujúci, prípadne študujúci človek? Je správne, že majú volebné právo recidivisti, t.j. ľudia, ktorí vedome porušujú spoločnosťou dohodnuté a stanovené pravidlá? Je nevyhnutné prisudzovať štátne občianstvo deťom imigrantov len z dôvodu ich narodenia na území našej civilizácie? No a nakoniec, nemala by sa váha hlasu ľudí na dôchodku v závislosti na počte rokov čerpania dôchodku postupne znižovať?

Problémom je aj relatívne krátke volebné obdobie, mnohokrát ešte skrátené predčasnými voľbami, ktoré politikov núti zaoberať sa primárne len krátkodobým horizontom, v rámci ktorého sa dajú splniť dané volebné sľuby do budúcich volieb. A keď sa už nejaká vláda rozhodne pre nejaké dlhodobé strategické riešenia, nasledujúca vláda z opačného politického spektra túto snahu potopí (dobrým príkladom je priebeh dôchodkovej reformy vo všetkých štátoch V4).

Neviem presne aký politický systém by bol vhodnejší ako v západnej civilizácii momentálne uplatňovaná liberálna demokracie, či už vo forme parlamentnej alebo prezidentskej republiky. Tuším však, že by to mal byť systém silnej vlády, ktorá by nerozhodovala v krátkodobom horizonte podľa nálad voličov a ktorá by mala mandát o niektorých vymedzených otázkach - ako sú nastavenie dôchodkového systému, zahraničná a imigračná politika, obrana - rozhodovať bez prílišnej diskusie.

Inštalácia určitých „kontrolných“ inštitúcií by bola nevyhnutnosťou. Túto úlohu by mohol plniť napríklad ústavný či najvyšší súd s právom odvolať prezidenta / premiéra za porušenie jasne definovaných podmienok stanovených v Ústavnom zákone.

Samozrejme, ako nevyhnutnosť vidím zachovania niektorých pre našu civilizáciu neodmysliteľných hodnôt a práv, ako sú nedotknuteľnosť súkromného majetku a sloboda pohybu. Viem si však zároveň predstaviť, že bez niektorých ďalších slobôd (bezhraničná sloboda prejavu) a práv (právo na prácu, na bývanie, na zdravotnú starostlivosť) by sme sa mohli obísť. A možno by v konečnom dôsledku niektoré z takto chýbajúcich práv a slobôd pomohli reštartovať model tradičnej rodiny s deťmi, ktorý by pomohol odvrátiť žalostné demografické krivky.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Neukazujú len svoje bohatstvo, ale to, ako žijú

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky?

SVET

Zomrel český hudobník Radim Hladík, založil skupinu Blue Effect

Postupne sa prepracoval k vlastnej tvorbe.


Už ste čítali?